euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

Konverzia Kohlenwäsche, Zeche Zollverein, Essen, Nemecko

 
Bývalý objekt na spracovanie uhlia, Kohlenwäsche, je súčasťou ťažobného komplexu Zeche Zollverein, neďaleko Essenu. Komplex bol v decembri 2001 zapísaný do zoznamu Centra svetového dedičstva UNESCO...

Bývalý objekt na spracovanie uhlia, Kohlenwäsche, je súčasťou ťažobného komplexu Zeche Zollverein, neďaleko Essenu. Komplex bol v decembri 2001 zapísaný do zoznamu Centra svetového dedičstva UNESCO. Koncept konverzie objektu, ako aj celkového urbanistického plánu areálu, navrhoval rotterdamský ateliér OMA / Rem Koolhaas s plnou podporou UNESCO. Nevyhnutná bola úzka spolupráca s kurátormi a budúcimi užívateľmi. Stretli sa tu totiž požiadavky charakteru architektonického, klimatického a pochopiteľne aj bezpečnostného.


Základom koncepcie je zachovanie charakteru existujúcej budovy a naňho naviazaný priestorový program alternatívneho využitia objektu. Organizačným jadrom sa stalo Centrum pre návštevníkov umiestnené do výšky 24 metrov. Nastúpením na 60 metrov dlhý eskalátor sa jeden nezbaví pocitu, že je expedovaný do nejakej tlamy, kde bude spolu s imaginatívnymi kôpkami uhlia expedovanými hore paralelne s ním, vhodený do pece. Samozrejme, žiadne uhlie sa už posledných 20 rokov v komplexe neťaží ani nespracováva. Pásové dráhy však stále pretínajú vzduch ponad celým areálom a čakajú na svoje ďalšie využitie ako trasy pre návštevníkov.
 
Po vstupe do budovy sa však žiadna nočná mora nekoná. Príjemné prostredie foyeru tvoria staré udržiavané a ošetrované oceľové konštrukcie, ktorých spletitosť, a pre laika komplikovanosť, udivuje ba priam fascinuje. A nielen laikov. Interiér foyeru je doplnený jednoduchým nábytkom v kaviarni, a jednoduchými nevýraznými priečkami v časti, kde je kníhkupectvo a informačné centrum.

Mysterióznosť však hneď len tak nevyprchá, hlavne keď v snahe nájsť výstavné priestory jeden prechádza hlbokým tunelom, na ktorého konci otvára dvere a ocitáva sa v tlame tušenej už na začiatku. Tmavý, niekoľkými poschodiami prebiehajúci prázdny priestor prečesávajú len rozpálené pruhy zábradlí schodísk vedúce kamsi do útrob budovy. V týchto najspodnejších častiach, základoch budovy, sa nachádzajú výstavné priestory, umelo osvetlené podzemné kobky, z ktorých sa ťažko hľadá východ von. Naspäť do najvyššieho poschodia vedie výťah. Z najvyššieho poschodia je prístupná aj strešná terasa, kde sa nachádza reštaurácia. A potom už naspäť dolu rozžeravenými eskalátormi.

Čo sa projektu nedá uprieť je opatrnosť, s akou pristupuje k pôvodným prvkom a výrazu interiérov. Nenásilne pridáva len najnutnejšie vybavenie, stoličky, stoly, police, panely, osvetlenie... S rovnakou citlivosťou sa rekonštrukcie objektu na opačnej strane komplexu ujal Norman Foster, a to pri jeho konverzii na galériu moderného dizajnu Red Dot.

Text prebratý z portálu: www.architecture.sk


Ohodnoťte:
0%

Hodnotené 34 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS